Základná škola Jozefa Marčoka Dragutina

250 ROKOV ŠKOLSTVA V HLOŽANOCH

História školstva v Hložanoch sa píše už od roku 1770, keď vo svojom dome neškolený entuziasta Jozef Sloboda začal vyučovať hložianske deti čítať, písať a modliť sa. Jeho súkromný dom bol prvou školou, v ktorej slovenské deti nadobudli základy písomníctva vo svojom jazyku. Kvôli jeho snahe slovenskí podanní, ktorí prišli na dnešné územie Hložian si zorganizovali školu v materinskom jazyku, len pár rokov potom, ako sa presťahovali na tieto priestory.
Počas svojho 250 ročného jestvovania rozvoj školstva v Hložanoch môžeme sledovať po niekoľkých obdobiach, ktoré sa odlišovali, čo do počtu žiakov, učiteľov, veľkosti a akosti priestoru a materiálno-spoločenských podmienok, v ktorých sa konalo vyučovanie. Pravdou je, že to nikdy nebolo ľahko, ale sa vždy šlo len dopredu. Menili sa školské budovy, zabezpečovali sa stále lepšie a krajšie priestory pre školenie hložianskych detí, striedali sa usilivní učitelia a pracovníci školy, ktorí horlivo pracovali, metódy práce a vyučovacie obsahy sa vymieňali, ale cieľ bol vždy rovnaký - vzdelávať a vychovávať žiakov a zachovávať slovenský jazyk a kultúru.
Hložianska škola bola najprv cirkevnou záležitosťou a len pozdejšie štátna. Najprv školské budovy boli chudobne stavané a nenáročné. Boli prerobené zo súkromného domu, fary, niekedy aj so stavebnými nedostatkami, potom už boli čoraz priestrannejšie a vybavenejšie, až po rok 1984, keď sa prvýkrát otvorili brány terajšej školy.

BUDOVY ŠKOLY V MINULOSTI

Počas svojho 250 ročného jestvovania, výučba prebiehala vo viacerých budovách, ktoré si Hložančania vybudovali alebo prispôsobili.
Je obdivuhodné, že Hložančania, ešte kým patrili pod neprajnú duchovnú správu a zvrchovanosť skutočného katolíckeho plebána, nečakali so založenými rukami a svojou priebojnosťou si priamo u katolíckeho biskupa vydobyli povolenie mať svojho učiteľa, ktorého našli vo vlastných radoch, v osobe vzdelanejšieho spoluobyvateľa a pismára Jozefa Slobodu, ktorý už pred prvými kvalifikovanými a riadne zamestnanými učiteľmi, v rokoch 1770 – 1786 za „chatrnú mzdu dítky ve svém vlastním dome čísti, modliti se a spívati učil, “ čo bolo na tú dobu mimoriadnou vecou a svedčilo tak o ich kultúrnej úrovni, ako aj o ich húževnatosti, duchaplnosti, bystrosti a vynachádzavosti zariadiť si to, čo pokladali za dobré a pre svoju lepšiu budúcnosť na duchovnom pláne prospešné.
Ústne povolenie na zakladanie školy Hložančania dostali roku 1786 a písomné roku 1793.
Roku 1788 Hložančania prerobili na školu dom Kelečinových sirôt, v ktorom sa vyučovalo po rok 1800. Neskoršie sa modlitebný dom premenil na faru a fara na školu. V tejto škole sa učilo do roku 1804. V tomto roku zo školy urobili byt pre učiteľa a učebňu vystavali na dvore.
V roku 1820 si Hložančania vybudovali ďalšiu školskú budovu, v ktorej sa vyučovalo do roku 1895. V roku 1851 sa vybudovala nová učebňa.
Roku 1888 cirkev vybudovala novú školskú budovu na pozemku, ktorý darovala cirkev. Neskoršie sa školský priestor rozšíril na štyri učebne.

Po ukončení 1. svetovej vojny školy boli zoštátnené.
Školské budovy, v ktorých sa vyučovali hložianske deti, roku 1921 prevzalo Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. Škola pokračovala s prácou a v tých istých budovách pôsobili traja učitelia Slováci (evanjelici) a štyria Srbi (pravoslávni).
V pamäti starších Hložančanov sú štyri školské budovy: tzv. Turócova a Mrázova škola, Nová škola, Notársky byt a „Krúžok“.
Roku 1963 sa vykonala adaptácia Turócovej a Mrázovej školy a výučba sa konala, okrem telesnej výchovy a technického vzdelania, na jednom mieste vyše 20 rokov.
Do dnešných čias sa zachovala iba budova tzv. Novеј školy (kaviareň Pod lipami).

NOVÁ ŠKOLSKÁ BUDOVA

Terajšia budova základnej školy sa začala stavať v jeseni roku 1982. Slávnostné otváranie bolo 6. mája 1984 za prítomnosti veľkého počtu Hložančanov a hostí. Otvoril ju podpredseda Predsedníctva SFRJ Radovan Vlajković. Pri tejto príležitosti odhalená bola busta Jozefa Marčoka Dragutina – prvobojovníka, ktorého meno nosí naša škola od roku 1965. Vyučovanie v novej školskej budove prebieha od školského roku 1984/85. Riaditeľom školy bol učiteľ Samuel Miškovic. Bolo 200 žiakov, 14 učiteľov, tajomníčka a dvaja školníci.
Budovu projektoval Zoran Dopuđ z Nového Sadu a vystaval stavebný podnik 7. júla z Báčskeho Petrovca. Budova s rozlohou 1581 m2 mala osem kabinetových učební s miestnosťami pre učiteľov, kuchyňu, zborovňu a miestnosti pre riaditeľa a tajomníčku. Jedna miestnosť bola naplánovaná pre spomienkovú izbu a jedna pre činnosť krúžkov. V rámci školy sú i triedy pre oddelenia Predškolskej ustanovizne Včielka. O zriaďovanie budovy a okolia školy sa pričinili pracovníci školy, ako aj občania Hložian.
Neskoršie sa začala stavať telocvičňa, ktorá je daná do funkcie v jeseni roku 1989. Pre nedostatok prostriedkov, o výstavbu a úpravu náraďovne pre športové rekvizity, sa postarali aj občania Hložian a žiaci a pracovníci školy. Obliekarne pre telesnú výchovu boli dokončené roku 1995.
Po rokoch bolo na budove školy potrebné vykonať opravy a tak v októbri roku 2000 boli vymenené odkvapové rúry. Na poschodí bola upravená miestnosť pre počítače, kúpené z prostriedkov, ktoré na pracovných akciách zarobili žiaci vyšších ročníkov. V auguste 2001 bolo urobené parkovisko, prešírené chodníky a opravené schody na vchode do škôlky. Renovovaný bol aj sanitný uzol v škole. Urobená bola aj miestnosť pre školníkov. Začiatkom decembra 2002 škola bola pripojená na plynovú inštaláciu.
Kabinet pre technické vzdelávanie bol zakončený v decembri roku 2003. V roku 2005 škola bola pripojená na dedinskú kanalizáciu. V nasledovnom roku bola upravená časť podkrovia školy - kabinet informatiky bol prešírený a vybavený novým nábytkom a počítačmi. Utvorená bola kancelária pre psychologičku.
Roku 2006 boli vymenené okná takmer na celej budove a upravená bola knižnica a o rok neskoršie vykonaná bola rekonštrukcia strechy.
Roku 2008 žiacka jedáleň bola prehradená a kuchyňa bola vybavená novým šporákom, učebne pre nižšie ročníky boli vybavené novým nábytkom a zborovňa novými stoličkami.
Roku 2009 bola vykonaná rekonštrukcia elektroinštalácie v škôlke ako aj plynovej inštalácie.
V školskom roku 2010/2011 zrekonštruované boli športové terény a vystavané ihrisko s umelou trávou.
V školskom roku 2013/2014 bola vykonaná rekonštrukcia telocvične, obliekárne, časti sanitného uzla, vybetonovaný bol prístupný chodník do školy a vymenené odkvapové rúry na obliekarni. Vykonaná bola rekonštrukcia kuchyne a inštalovaný video dozor roku 2014 a led osvetlenie roku 2018. V školskom roku 2019/2020 sa konala adaptácia vestibulu školy, sanácia plynových kotlov, inštalovanie internetových sietí. V nasledovnom školskom roku 2020/2021, sčasti boli vymenené okná a dvere , nainštalovaný videodozor...
Aj naďalej sa veľký dôraz kladie na zlepšenie vybavenosti školy a modernizáciu výučby. V každej učebni je počítač a projektor. Od školského roku 2020/2021 učitelia používajú elektronickú triednu knihu.

JOZEF MARČOK DRAGUTIN
(8. apríl 1921 - 7. máj 1944)

Od 28. decembra 1965 základná škola v Hložanoch nesie meno Základná škola Jozefa Marčoka Dragutina podľa významného hložianskeho a slovenského prvobojovníka z 2. svetovej vojny..
Jozef Marčok Dragutin sa narodil 8. apríla 1921 v Hložanoch.
Základnú školu navštevoval v Hložanoch a Ruskom Kerestúre. Bol výborným žiakom.
V školení pokračoval na gymnáziu v Báčskom Petrovci. Po skončení gymnázia zapísal sa na Námornícku vojenskú akadémiu v Dubrovníku, ale ju neskončil, lebo sa začala II. svetová vojna.
Od začiatku vojny sa zapojil do národnooslobodyovacieho boja v Hložanoch a v Petrovci.
Po odchode z Hložian do Sriemu v Šídskom okrese bol jeden z hlavných organizátorov národnooslobodzovacieho hnutia. Osobitne sa vyznačoval aj prácou na organizovaní Slovákov do antifašistického boja. Bol hlavným redaktorom v Slobode a Slobodnej Vojvodine.
Zahynul 7. mája 1944 v Dolnom Tovarniku počas veľkej fašistickej ofenzívy.

UČITELIA

Prvým učiteľom v Hložanoch bol Jozef Svoboda (Sloboda), ktorý v rokoch 1770-1786 vyučoval deti čítať, písať, spievať a modliť sa.
Na základe prameňov, v škole bola iba jedna trieda a všetky ročníky boli spolu. Neskoršie, keď sa počet žiakov zväčšil ponad 120, výučba sa konala v kombinovaných triedach predpoludním aj popoludní. Žiaci boli podelení do staršej a mladšej skupiny. Vyučoval jeden učiteľ až do roku 1851. Škola bola cirkevná, preto sa cirkev starala o zásobovanie žiakov učebnicami. Spôsob vyučovania bol katechetický.
Do školy sa chodilo nepravidelne, od septembra do konca apríla, keď sa skladala skúška – exámen. Vyučovanie prebiehalo každý deň okrem štvrtku. Deti sa učili písať, čítať, počty, zdravovedu, zemepis, maďarský jazyk, biblickú históriu, katechizmus.
Roku 1851 sa vybudovala ďalšia učebňa a od roku 1857 škola mala dvoch učiteľov, Ferdinanda Rohoňa a Jána Kubániho. Učiteľ Kubáni cvičil aj štepenie ovocných stromov.
Z historických prameňov sa dozvedáme, že v Hložanach žilo aj srbské obyvateľstvo, ktoré malo v 18. storočí svoj pravoslávny kostol venovaný sv. Jánovi Krstiteľovi. Spomínajú sa aj dvaja žiaci, Stefan a Đorđe Nikolić z Hložian, že navštevovali Karloveckú bohosloviu. Tiež pri cirkvi bola škola, kde pracoval srbský učiteľ Toma Simić.
Od roku 1895 počet žiakov sa zvýšil na 400 a pracovali štyria učitelia. Od roku 1921 školy boli poštátnené a záväzne pracoval jeden srbský učiteľ. Po skončení druhej svetovej vojny sa uviedol siedmy ročník ako záväzný pre všetky deti. Roku 1947 sa vykonala transformácia v školstve. Od 1. septembra 1954 sa uviedla povinná osemročná základná škola. 15. októbra 1953 bola otvorená škôlka v Hložanoch.
Od školského roku 1996/1997 do konca školského roka 2012/2013 na škole boli triedy pre žiakov s osobitnými potrebami. Predĺžený pobyt jestvuje od roku 2008 pre žiakov nižších ročníkov a od školského roku 2021/2022 aj Jednozmenná prácа pre žiakov vyšších ročníkov.
Výučba na našej škole prebieha výlučne po slovensky а väčšina vyučovacích predmetov је odborne zastúpená. Väčšina učiteľov pracuje na dvoch školách a cestujú do práce.
Učitelia sa zúčastňujú v rôznych formách odborného zdokonaľovania:
navštevujú odborné semináre, ktoré sa poriadajú v našej krajine v organizácii Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Asociácie slovenských pedagógov a v zahraničí - na Slovensku v Banskej Bystrici, Modre, Žiline. Zapájajú sa aj so dištančných seminárov a vebinárov.